Vojna, ktorú nevidíte

Teroristické útoky z 11.septembra 2001 alebo 9/11 (nine-eleven), ako sa im v anglicky hovoriacej časti sveta začalo hovoriť, má v živej pamäti väčšina z nás. Veď kto by si nepamätal hrôzostrašné živé videá, ako moslimskými teroristami unesené lietadlá, plné nevinných civilistov, v plnej rýchlosti vrazili do budov svetového obchodného centra.

Budovy tento náraz a následný požiar oslabil natoľko, že ešte v teň deň skolabovali a stiahli so sebou okrem troch tisícok obetí aj jednu vedľa stojacu nezasiahnutú budovu. Na takú tragédiu si zo západného sveta spomínali azda už len pamätníci druhej svetovej vojny.

Krátko po útokoch americké úrady odhalili vinníkov. Devätnásť islamistických radikálov organizovaných novodobým satanom Usámom Bin Ládinom unieslo až štyri civilné lietadlá. Tri z nich sa im podarilo použiť ako riadenú strelu do strategicky dôležitých bodov slobodného sveta. Alebo to tak nebolo?

Ako to už býva, onedlho po týchto tragických udalostiach sa objavili aj teórie a tvrdenia, ktoré túto skutočnosť začali spochybňovať. Kým bola táto udalosť čerstvá, málokto venoval spochybneniam o pravej príčine útoku pozornosť. Nikto sa nad nimi seriózne nezamýšľal. Veď všetci sme boli svedkami priameho prenosu. S pomocou viacerých kamier sme predsa videli, ako lietadlo narazilo do druhej veže dnes už bývalého svetového obchodného centra.

Amerika zúrila. Hľadala vinníka. Kládla si otázku, kto si to odskáče. Na koho sa zamerať a strašnou silou ho zraziť k zemi ako trest za takýto zločin ? Medzi radmi americkej verejnosti sa začal objavovať názor, že kvôli našej bezpečnosti by bolo možno prospešné „vzdať sa nejakých tých práv“ a možno aj trocha súkromia.

Po niekoľkých mesiacoch Spojené Štáty Americké a ich spojenci údajného vinníka vojensky napadli. Ukázalo sa, že za všetko môže hnutie Taliban. Hnutie, ktoré s podporou teroristickej organizácie známej pod menom Al-Qaida ovláda, dovtedy pre Američanov takmer neznámy ázijský štát, Afganistan.

S odstupom času si uvedomujeme, že touto inváziou síl americkej armády do krajiny Blízkeho východu sa v podstate začalo silné narúšanie tohto strategicky mimoriadne dôležitého a bohatého regiónu. Taktiež sme si už vedomí, že aj napriek sľubom, ktorými sa Amerika oháňala, z tohto územia sa už odísť nechystá.

Dnes, keď už hnev za tisícky nevinných obetí opadol, povedzme si, že je to ale dobrá „náhodička“, že teroristi zaútočili akurát tak, že to „mierumilovnej“ mocnosti umožnilo kontrolovať bohatý región, že v rámci zvýšenia bezpečnosti občanov mohla americká vláda zaviesť sledovanie súkromia ľubovoľnej osoby, a že vojna s terorizmom zarobila americkým zbrojným gigantom, znechuteným koncom studenej vojny miliardy dolárov.

Ak sa na celú záležitosť pozrieme triezvo, dôvod zosnovať spiknutie takéhoto kalibru by sa možno aj našiel, ale súdny človek predsa vie, že také niečo by bolo príliš veľké sústo aj pre mocnosť, akou je vláda Spojených štátov. Veď to by si predsa nikto nemohol dovoliť ! Ale nie je takýto spôsob uvažovania práve to, na čo sa spiklenci spoliehajú ? Zabiť tri tisícky svojich vlastných občanov za bieleho dňa v centre najväčšieho mesta západnej civilizácie. Skutočnosť je ale taká, že miera okolností, či faktov, ktoré na podvod obrovských rozmerov minimálne poukazujú, je príliš rozsiahla, aby mohli byť jednoducho ignorované.

Pre zaujímavosť niektoré uvediem. Kamerový záber helikoptéry číslo 5 televíznej spoločnosti FOX je prinajmenšom podozrivý. Pár minút po náraze prvého lietadla do severnej veže svetového obchodného centra letela táto helikoptéra k miestu naraz v smere od rieky Hudson. Kameramanovi sa podarilo spraviť unikátne zábery takým spôsobom, že práve vo chvíli, keď len tak bezdôvodne približoval záber na južnú vežu, vletelo do južnej veže druhé lietadlo. Na tom by asi nebolo nič zvláštne, nebyť faktu, že toto „zoomovanie“ prebiehalo zo vzdialenosti približne 5 kilometrov a v momente nárazu bol záber na vežu taký blízky, že od momentu, keď lietadlo vletelo do záberu kamery do momentu nárazu, ubehla necelá štvrtina sekundy.

Aká je štatistická pravdepodobnosť toho, že akurát počas jednej sekundy, keď filmujem budovu z takej veľkej vzdialenosti, do nej vletí lietadlo ? Predtým, ako došlo k nárazu, kamera ukázala aj nepriblížený záber na situáciu nad mestom. Ako ukázali výpočty na základe rýchlosti a trajektórie lietadla, letiaci stroj by mal byť viditeľný na tomto širšom zábere. No nie je tam.

Prinajmenšom, nezvyčajným úkazom, je aj nos lietadla. Pri detailnom sledovaní videa si pozorovateľ všimne, že po náraze lietadla do jednej strany budovy, sa na druhej strane na zlomok sekundy objaví nos lietadla, vychádzajúci z budovy tak, akoby ňou preletelo bez najmenšieho poškodenia, alebo akoby to lietadlo bolo zasadené len do videa a skutočnosť bola trochu iná. Skôr ako sa táto chyba špeciálnych efektov vymkne spod kontroly, záber kamery sa znenazdajky začierni. Neskôr sa ukázalo, že kameraman, ktorý zachytil tento film, je celkom náhodou aj expert na špeciálne efekty v živom vysielaní. Ďalšie kontroverzné svedectvá pochádzajú od očitých svedkov, keď bezprostredne po výbuchoch viacero ľudí potvrdilo, že nevideli a nepočuli žiadne lietadlá, len mohutné výbuchy. Títo ľudia sa o lietadlách dozvedeli až z televízie.

Existujú aj dohady a názory odborníkov, že dopravné lietadlo nemá ani zďaleka takú pevnosť, či kinetickú energiu, aby pokorilo niekoľko miliónov ton ocele a betónu takého kolosu. Predmetom dohadov je aj vládou a masmédiami podsunutá teória o požiari leteckého paliva, ktorý oslabil nosnú konštrukciu budov vedúcej až ku kolapsu.

Letecké palivo vyhorí rýchlo a dosahované teploty ani zďaleka nedosahujú bod tavenia vysokopevnej konštrukčnej ocele. Navyše, história nám ukázala niekoľko prípadov požiarov veľkých budov s oceľovou konštrukciou, kde všetko zhorelo, no nepoškodená nosná konštrukcia ostala stáť ďalej. 

Taktiež sa vynára otázka, ako je možné, že spadla aj nezasiahnutá budova číslo 7 ? Alebo podozrivý prenájom poschodí neznámym osobám, do ktorých malo neskôr vletieť lietadlo. A to pár týždňov pred udalosťami. Týmto však zoznam podozrivých skutočností nekončí.

Úvodná otázka je teda na mieste. Je 9/11 najväčší, vládou zosnovaný a médiami krytý, podvod v novodobej histórii ? Indícií je veľa a názory sa rôznia. Máme však odvahu žiť v bolestivom svete pravdy, alebo sa radšej prikloníme k pokojnému prežívaniu v komforte lží mocných vládcov sveta ? Závisí na nás, či máme svedomie, alebo skôr trúfalosť si na túto otázku pravdivo odpovedať.

M.V., študentka FMK UCM v Trnave